Stavba kytarového boxu 29.8.2005 - Kategorie: Boxy Načo nám slúzi gitarová bedňa je jasné. Reprodukuje zvuk na gitare zahraný a v zosilovači upravený ( napr. skreslený ) a zosilnený. Okrem toho sa spolu podieľa na tom, ako nakoniec výsledný zvuk vyzerá ( zneje ). Toto však úspešne zvládne aj kombo s vlastným reproduktorom. Prečo teda bedňa ? Aké má výhody veľká, ťažká neforemná kisňa oproti malému, kompaktnému kombu, ktoré navyše bez väčších problémov odnesiem v jednej ruke ?

Najväčšou devízou veľkej bedne je zvuk, ktorý má podstatne lepšie basy. Okrem toho hrá bedňa oproti kombu hlasnejšie – dva 50 W reproduktory na veľkej ozvučnici spravia určite väčší kravál, ako jeden 100 W reproduktor v skrinke bez zadnej steny. Veľkou výhodou je hlavne to, že zvuk ide z väčšej plochy. To sa ocení pri hraní na pódiu. Gitarové reproduktory majú totiz tú vlastnosť, že mimo os ( stred membrány ) rýchlo strácajú účinnosť. Najhlasnejšie hrajú rovno v osi. Tam však majú veľmi neprirodzený zvuk ( nepríjemné ostré výšky - preto je lepšie pri snímaní umiestniť mikrofón pár centimetrov od stredu ). Smerom ku kraju hrajú prirodzenejšie, ale slabšie. Už necelý meter od okraju zostane z pôvodného zvuku len to najspodnejšie, najmenej zrozumiteľné pásmo ( dunenie a huhlanie ). Dochádza k tomu preto, že basy sa na rozdiel od vysokých frekvencii, ktoré idú rovno dopredu šíria všesmerovo. Toto sa samozrejme neprejaví v skúšobni alebo v malej miestnosti, kde sa zvuk poodráža od stien a v podstate na ktoromkoľvek mieste sa počujem rovnako. Na pódiu sa však zvuk nemá odkiaľ poodrážať, takže priestor, kde sa budem počuť je len veľmi malý. Na odposluchy sa väčšinou nedá spoliehať; nie vždy sú podmienky ideálne a mnohokrát potrebujem v odposluchu radšej niečo úplne iné, napríklad druhú gitaru. Vtedy je bedňa na nezaplatenie. Ono tie marshallové hradby na veľkých koncertoch nie sú iba frajerina :).

No a teraz sa môzeme pozrieť, ako taká gitarová bedňa vyzerá zblízka, zvnútra, prípadne ako sa dá vyrobiť. O konštrukcii reprobední sa na Electric Madness v článku Výroba boxů. Zo všetkým uvedeným mozno iba súhlasiť, s tým, že gitarový box predsa len nemusí spĺňať tie najprísnejšie kritéria, ako napr. PA basáky. Na gitaru sa zásadne používajú stredové reprodroduktory špeciálne na to určené. Gitara má totiz len obmedzený rozsah, takze všetko nad a pod týmto rozsahom, čo by prešlo cez reproduktor von sú len brumy, brnkátkové lupance a prazcové pazvuky. Preto sú rôzne širokopásmové reproduktory s pekným rovným hi-fi priebehom na gitaru absolútne nevhodné. Gitarové repráky majú práve naopak vo svojom frekvenčnom priebehu rôzne zdvihy najčastejšie medzi 3000 – 4000 Hz. Tým majú jednotlivé typy svoj špecificky zvuk.

Za štandard sa dá povazovať priemer 12´´ ( cca 30,5 cm ). Menej rozšírené sú 10´´ - majú jasnejší, priezračnejší zvuk, ale menej basov. 15´´ sa na gitaru pouzíva veľmi výnimočné. Čo sa značky týka najrozšírenejšie sú pravdepodobne anglické Celestiony. Existuje medzi nimi veľa typov, niektoré modely sa vyrábajú už niekoľko desiatok rokov. Napriek svojej sláve sa dajú kúpiť za pomerne slušné peniaze - teda aspoň štandardné typy by nemali presiahnuť 2000 – 3000,- Sk. Bežne ich nájdeme v kombách a bedňách donedávna všetkých Marshallov, ale aj mnohých iných firiem. Veľmi podobne sú na tom americké Eminence, či uz kvalitou alebo cenou. Nájsť sa dajú vo väčšine aparátov Fender, ovšem pod ich značkou. Takisto Marshall ich pod svojou značkou pred nedávnom začal pouzívať vo svojej Valvestate sérii. O čosi menej sú rozšírené Electro-voice, hlavne pre svoju vysokú cenu. Svojho času sa dosť rozprávalo značke Fane, nikdy som sa však s nimi nestretol, takze moc o nich neviem.

Zo zapojením reproduktorov v bedni nie je ziaden problém. Keďže sa používa len jeden typ ( stredové ), nepotrebujeme už žiadnu výhybku. Jednoducho z výstupu koncového zosilovaču rovno na reproduktor. Na vedenie signálu je úplne ideálna medená spletaná dvojlinka. Na polarite nezálezí. V prípade zapojenia viacerých reproduktorov ju ovšem dodrzať treba, aby neboli vzájomne v protifáze – vtedy by sa signál odčítaval a vo výsledku by bedňa hrala tichšie. Čize ak je zapojenie paralelné, plus na plus, mínus na mínus. Ak je zapojenie sériové, jeden vodič z koncáku na plus prvého reproduktoru, druhý na mínus druhého repr . Ďalšie dva kontakty reproduktorov sa prepoja spolu. So sériovým, či paralelným zapojením súvisí ďalšia životne dôležitá vec – impedancia, odpor. Tu si treba zapamätať, že NIKDY nesmie byť impedancia reproduktoru ( bedne ) nižšia, ako je na výstupe koncového zosilovaču. Takúto situáciu totiz ziaden koncák nezvládne; buď má ochranu a nebude hrať, v prípade, že ochranu nemá, rovno zhorí. Opačná situácia ( vyššia impedancia bedne ako koncáku ) nie je na závadu, akurát sa tým znízi výkon. Niekedy to môze mať výhodu ako ochrana reproduktorov, hlavne v prípade silnejších elektrónkových aparátov, ktoré vedia s novými elektrónkami dať v špičke aj 2 násobok svojho ´normálneho´ výkonu.
Štandardne sa reproduktory vyrábajú 4 alebo 8 ohmové, koncové zosilovače väčšinou takisto. Ak sa zapájajú dva alebo viacej reproduktorov sériovo, pre výslednú impedanciu R platí tento vzorec :

R = R1 + R2 + ... ... ... +Rn

Ak mám teda napríklad dva 8 ohmové repráky, ich výsledný odpor bude 16 ohmov.
Ak sú reproduktory zapojené paralelne, výsledný odpor vypočítame takto :

1 / R = 1 / R1 + 1 / R2 + ... ... ... +1 / Rn

Pri dvoch 8 ohmových reproduktoroch budú teda vo výsledku 4 ohmy. Niektoré firmy dávajú na bedne dva jackové konektory a prepínač; buď hrá celá bedňa mono a vtedy je v jednom vstupe 4 alebo v druhom 16 ohmov alebo sú vstupy do každého reproduktoru ( v prípade 4 reproduktorov do každej dvojice reproduktorov) zvlášť a majú po 8 ohmov.
 

Ako materiál sa na výrobu boxov pouzíva latovka alebo preglejka. Latovka
je pevnejšia, ale bohuziaľ aj ťažšia, takže sa používa na väčšie basové alebo PA boxy. Drevotrieska a podobná pilinová zmes je vhodná maximálne na malé domáce reprosústavy. Gitarové bedne sa teda vyrábajú takmer výlučne z preglejky cca 15 – 17 mm hrubej. Takáto preglejka sa dá bez problémov kúpiť. Ja som kedysi vystačil s vyradenou kancelárskou skriňou, ktorá už mala dokonca podobné ´miery´ ako som potreboval, takže som nakoniec ušetril kopec roboty pri pílení. Rozmerovo dnes väčšina výrobcov vychádza z osvedčenej marshallovej klasiky ( M1922, M1936, M1960 A, M1960 B ). Marshall základné rozmery týchto boxov uvádza vo svojich katalógoch, takze najjednoduchšie je bez vymýšľania siahnuť tam. Litráž pri gitarových bedniach nie je rozhodujúca, pretože membrány stredových reproduktorov nemajú taký rozkmit, aby vo vnútri bedne vznikal pretlak alebo podtlak. Ja som si robil veľkosť 1922, akurát ju mám asi o 10 cm hlbšiu, pretože tak hlboká bola pôvodná skriňa ( a komu by sa chcelo toľko píliť :). Dosky som spájal kolíkovaním a ako lepidlo som použil Hercules. Inak sa bežne používa čapovanie ( po česky tuším ´ klízení ´ :) . Je to však náročnejšie na robotu a výsledok nie je zasa o toľko lepší.

Úplne nevhodné je šróbovanie alebo nedajboze klincovanie. Takáto bedňa by asi bežnú ´rockovú´ prevádzku dlho nevydržala. Nerovnosti a diery po kolíkovaní som vytmelil, rašpľou a hrubým pilníkom som všetko zarovnal a zrazil hrany a rohy pekne do guľata. Nakoniec som bedňu natrel čiernou tabuľovou farbou. Tí fajnovejší si môžu kúpiť drahú koženku a dielo zavŕšiť okoženkovaním.
Prednú stranu som po vnútornom obvode olemoval masívnym hranolom so štvorcovým prierezom 2 x 2cm. O tento hranol je uchytená 4 šróbmi po kazdej strane predná stena s otvormi na repráky. Tie sú uchytené zvnútra. Ako mechanickú ochranu je najideálnejšie kúpiť špeciálne kruhové kovové kryty. Nemal by byť problém zohnať ich, cena by nemala byť vysoká. Plátno by som použil jedine nejaké naozaj mechanicky odolné určené špeciálne na tento účel. Obávam sa však, ze sa bude ťažko zháňať a cena ľudová nebude. Ja som použil tenké kovové pletivo ( také, ako sa používa na králikárne ). Našponoval som ho medzi repráky a prednú dosku a prichytil kancelárskymi pripináčkami. Reproduktory mávajú po obvode gumený alebo plstený okraj, takze ak sa všetko dobre pritiahne, nemá čo rezonovať. Považujem to za šťastné riešenie, mechanicky je všetko v poriadku a zvonku to dobre vyzerá ( predpokladom sú ovšem pekne a nezubato vypílené otvory ).
Osadené tam mám dva 12´´ 50 W Celestiony G 12 S. V roku 1992 ma stáli 1990,- Kčs za kus. O zvuku ťažko hovoriť... ... ... v každom prípade mi veľmi vyhovujú asi by som ich tak ľahko nemenil... Celá bedňa ma tým pádom vyšla necelých 5000,- korún. Pre porovnanie originál Marshall M 1922 s tými istými reprákmi stál okolo 10 000,- korún, dnes v SR vychádza cca 16 000,- Sk.
Ešte k tomu logu... ... ... ... ... keby som ten čas, čo som strávil nad struzlikaním a pilničkovaním radšej poriadne cvičil, mohol som byť dnes na tom podstatne lepšie :))

[ rastis ]

[ infernal - poznámka: s těmi reproduktory v kombech a boxech je to těžké.... firmy mnohdy kupují do svých zesilovačů reproduktory jiných firem a lepí na ně svoje loga (stejně jako ve škodovkách najdete rádio značky škoda, přičemž v podstatě škodovka žádné rádia nevyrábí)....No ale marshall jednu dobu zdůrazňoval, že dává do svých komb a boxů výhradně reproduktory Celestion (ale politika firem se mění....takže co platí jeden rok, může být zase v jiném období jinak).
No jinak preglajka bude česky nejspíš překližka. Tu bych ostatně taky upřednostnil před laťovkou, protože z vlastních zkušeností vím, že  s ní byly problémy konkrétně při tom, když jsem vyřezával kruhové díry pro repráky - v ten moment se mi jednotlivé latě v laťovce vyštípávaly. ]