Palo Chodelka : kdy začít hrát a jak cvičit 10.11.2006 - Kategorie: Interpreti, kapely Pala Chodelku jsem měl možnost poznat při vytváření reportáže z nahrávání nové desky v ostravském studiu Citron. Vzhledem k tomu, že je to opravdový profesionál a navíc vytvořil několik instruktážních multimedií pro začínající i pokročilé kytaristy, je to ideální osoba, která může fundovaně odpovědět na několik otázek, které se v našem fóru již několikrát probíraly mezi našimi diskuzníky.

Ahoj Palo,
jak jsme se domluvili, chtěl bych s tebou provést emailový rozhovor pro server Instrumento.cz. Zaměřil bych se na to, že jsi vlastně vytvořil několik kytarových škol a jistě bys tedy mohl doporučit čtenářům některé tipy pro to, jak se naučit hrát dobře na elektrickou kytaru.
začneme od začátku :-)

V kolika letech si myslíš, že je vhodné začít hrát na elektrickou kytaru? Je nutné například aby člověk s hudbou začínal už někdy ve čtyřech letech, v dětství pak navštěvoval různé lidové hudební školy apod.? Je tedy nutná průběžná průprava? Nebo se prostě můžu rozhodnout v teenagerovském věku, že chci hrát na kytaru a není v tom problém?

Toto je veľmi individuálna záležitosť. Uvediem príklad. Jeden gitarista môže hrať od štyroch rokov, navštevovať ZUŠ, no v pätnástich rokoch nebude vedieť zďaleka zahrať toľko, čo iný gitarista, ktorý začne v dvanástich rokoch ako samouk, ale je natoľko talentovaný, že v pätnástich je už na vyššej hráčskej úrovni. Určite je ale ideálnejší prípad, keď má gitarista aspoň základné teoretické znalosti z hudobnej náuky a harmónie. Môže tieto poznatky v budúcnosti mnohokrát využiť, prípadne sa v nich naďalej vzdelávať, čo nikdy nie je na škodu.

Jak si vlastně začínal na kytaru ty sám?

Ja som od siedmich rokov navštevoval ĽŠU, hru na klavír. V desiatich rokoch som začal hrať na akustickú gitaru a učil som sa sám. V dvanástich rokoch konečne na ĽŠU otvorili odbor gitara. Okamžite som sa teda prihlásil a začal som navštevovať hru na klasickú gitaru. Mal som šťastie na dobrú učiteľku, takže som dosť rýchlo napredoval (a zúčastňoval sa rôznych súťaží a prehliadok.) V ôsmej triede som si navyše kúpil prvú elektrickú gitaru. V pätnástich rokoch, po skončení ĽŠU, som sa už chcel venovať hlavne hre na elektrickej gitare. Takýto odbor bohužiaľ nebolo v tej dobe možné nikde študovať, tak som sa musel učiť sám – čo bolo asi aj lepšie. Presne v tom čase som si totiž kúpil LP kapely Tygers of Pan Tang a keď som počul sólo v skladbe Gangland, ktoré hral John Sykes, tak to bola pre mňa obrovská motivácia. Vtedy som si povedal, že raz musím hrať tak aj ja! :-)) A začal som naozaj veľmi intenzívne cvičiť, sťahovať rockové klasiky, gitarové sóla a neskôr komponovať aj vlastné skladby. Nasledujúce obdobie som usilovne makal na gitare a sám som sa venoval aj štúdiu hudobnej teórie. Našťastie literatúry tohto druhu bolo dostatok, takže nebol problém. Cvičil som nielen individuálne, ale aj s kapelou – čo je veľmi dôležité. Samozrejme, že som vystriedal viacero amatérskych kapiel. V dvadsiatich dvoch rokoch som dostal zaujímavú ponuku od profesionálnej skupiny a nastúpil som ako gitarista do ostravskej kapely Citron. S tou som určité obdobie nahrával a koncertoval. Neskôr som sa venoval svojim kapelám a od tej doby vlastne robím muziku profesionálne až dodnes.

Velmi často se stává, že se kytary chopí člověk opravdu v nějakých čtrnácti, šestnácti letech, kdy je ovlivněn nejakými svými idoly. Tedy nemá žádnou průpravu, neumí vlastne nic, ale chce hrát. Co bys mu doporučil? Jak začít hrát za téhle situace? Často chtějí tito lidé vědět, jestli by  se zároveň měli učit hrát na akustickou kytaru a jestli jim třeba písničky k táboráku k něčemu budou.

Keď aj človek začne hrať v takomto neskoršom veku, nič sa nedeje.
Treba si na rovinu povedať, že väčšina rockových gitaristov začala z hraním až v teenagerskom veku. Je to skrátka obdobie dospievania, v ktorom nejeden chalan sníva o tom, že sa stane slávnym gitaristom. Nie každému sa to samozrejme splní, ale to je asi ten prvý moment, kedy siahne po gitare. Takže v tomto nevidím žiadny problém. Pokiaľ sa takýto človek chce venovať rockovej muzike, tak určite odporúčam aby súčasne hral aj na akustickej, aj na elektrickej gitare. Každý z týchto nástrojov vyžaduje trochu iný prístup, no vzájomne sa dopĺňajú. A hra na akustickej gitare navyše viac “spevní” aj gitarové držanie. Čo sa týka “táborákových vopékaček”, tak tie určite nie sú na škodu. Začínajúci gitarista sa týmto spôsobom naučí základné akordy, môže zahrať prvé ucelené skladby a rozvíja si týmto aj rytmické cítenie a hru pravou rukou.

Mohl bys nějak doporučit lidem, jak často trénovat ? Je to samozřejmě individuální, to je jasná věc, ale lze to nějak zobecnit? Existuje několik názorů a někdo třeba říká, že je nutné cvičit 2 hodiny denně. Jiný tvrdí že šest hodin a někdo ještě více. Jiní lidé tvrdí, že cvičit dlouho je zbytečné, že stačí hodina denně, více prý nemá smysl cvičit.

Táto vec je samozrejme u každého gitaristu individuálna. Vo všeobecnosti ale platí, že v začiatkoch je potrebné cvičiť určite viac. Neskôr, keď má už gitarista pevné základy a dostatok skúseností, môže z času, venovaného cvičeniu, trochu poľaviť. Ale pravidelné – teda každodenné cvičenie je podľa mňa potrebné a užitočné!
Ja sa problematikou metodiky výuky, zaoberám už niekoľko rokov. Preto som aj zostavil trojdielny multimediálny projekt, Rocková Gitarová Škola, ktorý je určený pre pokročilých rockových gitaristov. Cieľom tejto školy je predstaviť všetky gitarové techniky, ktoré sa v modernej rockovej hre používajú. Pre začínajúcich gitaristov som zostavil projekt Gitarová škola pre všetkých.

A jak cvičíš ty? Nebo už necvičíš a máš potřebnou techniku zažitou?

Samozrejme, že cvičím. Niekedy však nemám na to dostatok času, pretože sa musím venovať aj organizačno managerskym veciam a rôznym vybavovaniam.
Snažím sa ale cvičiť pravidelne, každý deň. Keď mám naozaj málo času, venujem sa len najnutnejším cvičeniam, ktoré mám skôr pripravené na udržanie “kondície” a hráčskej zručnosti. Priemerne cvičím cca 90 minút denne. Z toho zhruba polhodinu venujem akustike a zvyšný čas elektrickej gitare. Samozrejme, že často mám gitaru v ruke celý deň, keď nahrávam, alebo komponujem. Ale to nie je jedno a to isté. Niekedy je totiž osemhodinové “pobrnkávanie” ďaleko menej, ako hodina intenzívneho cvičenia. Pri cvičení si prehrávam aj rôzne stupnice, ich módy a prechody medzi nimi. Potom nasleduje hra s nahrávkou. Mám veľmi veľa rôznych podkladov, takže je to v pohode. No a keď je na to čas, venujem sa improvizácii. Veľmi dôležité je aj cvičenie s kapelou. Na to bohužiaľ nemáme, s chalanmi z kapely, moc času, pretože každý má už svoje povinnosti. Takže skúšame len sporadicky a mnohokrát sa stretneme len na koncerte. Myslím si, že každý giatrista by mal cvičiť v každom veku. Ja sa snažím tiež neustále zdokonaľovať, skúšať kombinácie rôznych techník a podobne. Podľa mňa je stále čo zlepšovať. :-))

Dá se ke klasickému hraní na kytaru doporučit ještě nějaký doplňkový cvik ?  Např existuji různé nástroje pro posilování prstů apod.

V dnešnej dobe, existuje množstvo rôznych “pomôcok” a “posilovačov”. Možno niekomu sa zadajú byť tieto veci užitočné, no ja mám na to iný názor. Žiadnu z týchto “pomôcok” neodporúčam! Ak niekto potrebuje napríklad zvýšiť celkovú silu prstov ľavej ruky, stačí keď sa bude viac venovať hraniu stupníc na akustickej gitare, v rôznych polohách... :-)

Existuje něco, čeho by se měli kytaristé při cvičení vyvarovat? Třeba nějaké cviky , které naopak pokazí techniku? Lze se při hraní na kytaru "přetrénovat"?  Nehrozí nebezpečí různých opotřebení kloubů a únavy svalstva při častém trénování ?

Je potrebné dávať pozor hlavne na to, aby hra bola čistá a zrozumiteľná. Zvlášť synchronizácia ľavej a pravej ruky, pri technicky náročnejších veciach, spôsobuje mnohým gitaristom problémy. Tu je potrebné zamerať sa najmä na precíznosť prevedenia. Čo sa týka “pretrénovania”, viem o prípadoch, kedy z nadmerného cvičenia nastal problém so zápalom kĺbov. Alebo z používania príliš hrubých strún, problémy s presilením. Ja osobne som podobné ťažkosti, našťastie, nikdy nemal. Určite ale, netreba tieto veci podceňovať. Zrejme aj tu platí: “Všeho s mírou!”

Další informace

• www.palochodelka.com - oficiální stránky
• Hudba je pre mňa láskou, aj povolaním - Rozhovor s Palem